Eliphas Lévi

(1809-1875)

    Významným predstaviteľom modernej mágie bol Eliphas Lévi (1809-1875), Francúz, narodený v Paríži. Tento katolícky kňaz vzbudzoval záujem verejnosti už od počiatku svojho pôsobenia - najprv uverejnením smelých úvah Biblia a sloboda a Matka božia. V tej dobe mladý abbé blúdil z diecéze do diecéze, pôsobil ako maliar vyvádzajúci z miery "slušných" občanov. Takto pokračoval niekoľko rokov. Dokonca sa zamiloval do mladého dievčaťa "nekňazským spôsobom" a stal sa vášnivým vyznávačom ženského pohlavia. Mimoriadnu úlohu zohral hlavne v živote v tých dobách dosť slávnej ženy, Flory Tristan. Cirkevné úrady mu uložili ďalšie pokánie: poslali ho kláštora benediktínov v Solome. Zakrátko noviny L'Univers oznámili, že zomrel.
    Alfons Louis Constant, ako sa Lévi volal vlastným menom, však vôbec nebol mŕtvy. Živý a zdravý sa v rokoch revolúcie (1848) oženil s mladou a krásnou novickou. Tá ho však na rozdiel od podobných kňazských manželstiev skoro opustila. Dá sa povedať, že spolu s ňou ho opustila aj mladícka nerozvážnosť a furianstvo. Väčšinu života potom zasvätil štúdiu mystiky a mágie, židovskej kabbaly, gnózy a alchýmie aj keď občas sa vrátil k niektorým svojím záľubám, napríklad k skladaniu textov a piesní.
    Eliphas Lévi bol veľmi vzdelaný v teórii mágie, obával sa však praktických experimentov, pretože sa sám presvedčil, že jeho obavy boli oprávnené. Stávalo sa napríklad, že v noci, potom čo absolvoval praktické pokusy, sa prebudil s pocitom, že ho škrtí akási ruka, knihy mal rozhádzané po izbe a zo stropu prichádzali silné, tvrdé rany.
    V lete roku 1854 sa Lévimu podarilo evokovať dvoch duchov, Joannesa a Jehošuu. Jehošua mu odhalil tajomstvo budúcnosti a Joannes mu dal pentagramm, ktorý mal na jednej strane holubicu s olivovou ratolesťou a na druhej strane písmeno M obklopené ohnivými jazykmi.
    V tom istom roku evokoval Lévi Appolonia z Tyany, čo popisuje jeho žiak Papus vo svojej Praktickej mágii. Apollonius bol pohanským divotvorcom, preto sa na neho Lévi obrátil. Lévi s vencom na hlave, v bielej prikrývke a s mečom v ruke zapálil dva ohne vo dvoch miskách, aby si duch mohol z dymu vytvoriť viditeľné telo. Pritom odriekaval mnoho zaklínacích formuliek.
    Prekvapenie Léviho však bolo obrovské, keď sa mu objavil chudý melancholický muž v svetlom rubáši: jeho predstave Apollonia vôbec nezodpovedal. Navyše pocítil náraz neobyčajného chladu a akejsi strnulosti, pričom nemohol zo seba vydať ani slovo. Položil ruku na znamenie pentagramu, namieril na postavu hrot meča a dal jej mentálny príkaz, aby nedesila, ale poslúchala. Postava znejasnela a zmizla. Znovu jej rozkázal, aby sa vrátila a znovu pocítil ľadový chlad a čosi sa dotklo jeho ruky v ktorej mal meč a spôsobilo znehybnenie ruky až po rameno. Lévi si myslel, že Apollonia uráža meč, preto ho hrotom vbodol vedľa magického kruhu. Postava sa vzápätí prejavila, ale Lévi pocítil v tele takú slabosť a malátnosť, že si musel sadnúť. Hneď upadol do mdlôb plných snov, z ktorých si prakticky nič nepamätal.
    K významným Léviho dielam patri Dejiny mágie, Šalamúnov kľúč, Kabbalistické listy, Veda duchov, Veľké tajomstvo, Kniha zasvätenia, Báje a legendy, Kľúč k veľkým mystériám, Dogma a rituál vysokej mágie. Svoju poslednú knihu Katechizmus mieru písal už takmer na smrteľnej posteli. Zomrel v posledný májový deň roku 1875 ako úbohý chudák. Keď vyriekol svoje posledné slová Katechizmu mieru, odišiel, celkom chudobný, do ulíc predávať kvetiny. Už dávno predtým sa však vzdal všetkých pôct, hmotných prostriedkov a radostí vonkajšieho života. Vnútri ale zostal plný harmónie a vnútorného mieru.
    Léviho žiakmi boli také kapacity v hermetických vedách ako napríklad už spomínaný Dr. Gérard Encause (Papus), alebo markíz Stanislav de Gualita.
    Léviho vedomosti a diela sú úžasné a treba vzdať úctu pamiatke tohto vynikajúceho mysliteľa, hermetika a kabbalistu.

    Bude aj portrét, ale musím ho najprv odscanovať. Potom doplním.
Niektoré z majstrových diel budem postupne uverejňovať. Zatial som začal písať Základy kabbaly v desiatich častiach.