1880 - 1947
Dvadsať ročný Aleister Crowley,
neskôr významný mág konca 19. storočia, vstúpil do Spoločnosti zlatého úsvitu
(známa ezoterická spoločnosť) a prijal meno brat Perdurebo (Vytrvám). Crowley, táto
mimoriadne rozporuplná osobnosť, rychle stúpal po nižších priečkach rebríčku
Zlatého úsvitu a úspešne skladal skúšky na jednotlivých stupňoch.
Ale tak, ako asi každého mága aj jeho začala priťahovať
čierna mágia. Vo svojom byte mal takzvaný čierny chrám s ľudskou kostrou, ktorej
obetoval krv, hovädzí vývar a drobné vtáctvo. Experimentoval aj s drogami, až
nakoniec sám prepadol heroínu.
V tej dobe spolupracoval s S.L.Mathersom, démonickou
osobnosťou, ktorý bol tvorcom rituálu zlatého úsvitu a významným znalcom kabbaly.
Spočiatku sa Mathersovi podriaďoval, ale neskôr chcel mať v spoločnosti rozhodujúci
vpliv a pokúsil sa Mathersa odstrániť. Mathers však nebol bezbranný. Poslal na
Crowleya hrozný zjav Belzebuba s pomocníkmy, ktorý ho zasiahli v Paríži, kde Crowley
v tom čase pobýval. Dopad tejto vízie nieje známy, ale keď v roku 1919 Mathers
zomrel, vedelo sa, že ho zabil Crowley pomocou čiernej mágie.
Crowley úplne podľahol čiernej mágii a založil si
vlastnú okkultnú spoločnosť - Strieborná hviezda. Zároveň získal vysokú hodnosť
v jednej nemeckej spoločnosti špecializovanej na sexuálnu mágiu (Řád orientálních
templáru).
Crowleyov život sa zmietal medzi extázou, fantáziou a
nechutnosťami, až čírim zlom. Bol presvedčený, že je reinkarnovaným Eliphasom Lévim a jeho duchovným dedičom, pokial ide o
čiernu mágiu (Lévi totiž čiernu mágiu nepraktikoval, odmietal ju).
Napriek všetkým nechutnostiam, podivínstvam a sexuálnym
výstrelkom sa Crowley javil ako všestranne nadaný muž, vynikajúci šachista,
horolezec a spisovateľ neobyčajnej hĺbky. Crowley mal hlboké znalosti v oblasti
okkultizmu, filozofie a histórie. Známe sú aj jeho básnické a maliarské výtvory,
ktoré však nedosahovali úrovne jeho literárnych diel.
Jedním z hlavných rysov jeho života bola nenávisť ku
kresťanstvu. O svojej matke povedal, že bola "bezduchá bigotná žena
najobmedzenejšieho logického a neľudského druhu". Napríklad pri jednom zo
svojich praktických obradov pokrstil žabu na Ježiša Nazaretského, "zatkol"
ju, obvinil z rúhačstva a čarovania ako boha - otroka, ktorý ho týral v detstve.
Potom žabu podľa vlastného rituálu ukrižoval a dobodal k smrti. Hrozné ? Určite.
Skôr však chorobné. Plynie to nakoniec aj z jeho ďalších činov a prehlásení.
Crowley sám seba považoval za božskú bytosť, pána nového veku - Mesiáša a vládca
vesmíru, zakladateľa crowleyovského náboženstva. Objavil v sebe "božského
muža", ktorý ničí všetky prekonané viery. V jednom zo svojich dopisov napísal:
"K čertu s kresťanstvom, racionalizmom, buddhizmom a všetkým tým haraburdím
minulých storočí ! Ja prinášam pozitívnu dávnu skutočnosť nazývanú mágia a s
tou postavím nové nebo a novú zem. Nestojím o vaše bázlivé schvalovanie či hanu:
chcem rúhanie, vraždu, znásilnenie, revolúciu, čokolvek, dobré či zlé, ale
silné." Čierne rituály, sexuálne výstrelky a zvrátenosti mu vyniesli
všeobecný odpor, odsúdenie a pohŕdanie. V novinách ho nazvali najhorším človekom
na svete. Nie je divu, že jeho život bol plný sklamania. Aj keď bol odvážny a
rozhodný, máloktorý žiak u neho vytrval. Pokusy založiť stredisko nového rádu na
Sicílii, kde poriadal orgie zo svojimi dvoma milenkami, zlyhaly. Telesne zruinovaný,
všetkými opustený blúdil po Európe hľadajúc prívržencov.
Crowley sa "špecializoval" na démonické bytosti s
ktorými mal mnohé kontakty.Okrem spomínaného Belzebuba dokázal evokovať aj hrozného
démona Choronzona, predstavujúceho mnohosť vecí, stelesňujúceho hrôzy tmy a slepotu
noci, čierny oheň nenávisti.
Keď Crowley v roku 1947 zomrel, zanechal po sebe - okrem mnoha
zla - aj jednu z najlepších kníh o mágii, ktorú napísal, Mágiu v teórii a praxi.
Crowley na rozdiel od Eliphasa Léviho, ktorý bol predstavitelom klasickej obradnej a
divinančnej mágie, významným bielym mágom, bol reprezentantom mágie zvrhlej,
praktikoval zavrhnutiahodné čarodejníctvo.
Podľa časopisu Mystery spracoval
Džafar.